Akcie OKST VU 2010

AktualizÁcia 13. MÁJA 2010 • PETER.TAPAY@MAIL.T-COM.SK

8. 5. 2010 - Donovaly - Špania Dolina

To ráno bolo ťažké. Vstávať o 4:30 a ešte k tomu v sobotu sa nechcelo asi nikomu. Z postele nás vytiahol iba pocit, že to bude stát za to. Veď hovorí sa, že pochodu po starom banskom vodovode Donovaly – Špania Dolina sa oplatí zúčastniť. A tak sme namazali chleby, zbalili batohy a o 5:30 sme už sedeli v autobuse. Veľkouhereckí turisti zorganizovali už po tretíkrát tento zájazd, a tak ako po minulé roky, aj teraz bol autobus plný.
Na Donovaly sme prišli okolo ôsmej hodiny. Tu sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina išla na tradičnú túru do Španej Doliny a druhí, ktorí chceli toho vidieť viac, pokračovali autobusom do Liptovskej Lužnej a odtiaľ išli na hrebeň Nízkych Tatier, na Prašivú.
My, čo sme zostali na Donovaloch sme chvíľku času využili na rannú kávu a po pár úvodných fotografiách, úsmevoch do kamery a zakúpení štartovacieho balička sme sa o 9:00 vydali na cestu, kade kedysi tiekla voda, ktorá poháňala staré banské stroje na ťažbu medi. Približne 36 km dlhá trasa zberných, náhonových a spojovacích jarkov privádzala vodu až spod Prašivej v Nízkych Tatrách k šachtám v Španej Doline. Vodovod sa začal budovať v 15. stor. a bol funkčný do začiatku 20. stor. Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. To umožnilo zintenzívniť ťažbu rudy a v Španej Doline sa začali hĺbiť nové štôlne a šachty. Šachta Maximilián, Mária, a najhlbšia šachta Ludovika - 440m. Toto všetko sme sa dozvedeli z odborného výkladu.
Počasie bolo pekné, slniečko svietilo a ani sme sa nenazdali, boli sme už na mieste, kde nás čakalo občerstvenie – na mieste, ktoré sa nazýva Na Kráme to už rozvoniavalo rezňami. Zvalili sme sa do trávy, otvorili pivko alebo kofolu a kochali sme sa krásou, ktorá bola všade okolo. Deti nevydržali dlho sedieť a tak šantili, podarilo sa im dokonca chytiť malé jašteričky. Všade okolo bolo cítiť dobrú náladu a pohodu.
Po prestávke sme sa vydali ďalej, veď nás čakalo ešte asi 15 km. Pozorovala som ľudí okolo. Videla som rodiny s malými deťmi, ktoré oteckovia ešte niesli na chrbte a videla som aj postarších pánov, okolo 70 ročných skúsených turistov.
Cesta ubiehala rýchlo a po asi 5 hodinách putovania sme uvideli krásnu drevenicu, prvý dom v Španej doline. Hneď na prvý pohľad je jasné, že táto dedina nie je len taká obyčajná. Z každého jej kúta dýcha história. Kostol, do ktorého môžete prísť dlhým dreveným schodiskom so 162 schodmi, Klopačka - banícka strážnica - bola sídlom banského inšpektora, staré domy a samozrejme štôlne. To všetko hovorí o tom, čo sa tu kedysi robilo. Do súčasnosti pretrvali nad obcou haldy sute, ktorú sa napriek úsiliu nepodarilo zalesniť.
V cieli na námestí na nás čakali medaily a chutný guláš. Pozreli sme si banský orloj, posedeli a oddýchli sme si pri kofole. Po hodine prišiel autobus aj so skupinou, čo bola na hrebeni Nízkych Tatier. Tí zažili aj trošku adrenalínu, keď ich na hrebeni zastihol silný dážď aj s krupobitím. Ale ako hovorili, bolo výborne a to isté môžem povedať aj ja.

Takže, dovidenia o rok.

Text: Eva Halušková